Denníček miništranta

Ráno o 4:00 mi zvoní budík.Opäť musím vstávať na prax.Už ma to nebaví.Jednoducho tri roky stále iba variť,to nie je vôbec také jednoduché,ako sa niekomu može zdať.Prvá myšlienka,ktorá ma napadla znela asi takto: "Kašlem montérky!Ja nechcem v živote robiť!" :) Akože to by ma bavilo.Nič nerobiť a zarobiť.Ale to až keď budem prezident alebo premiér.Tak odchádzam na prax do Ľudovej jedálne...
V Ľudovke opäť nič nové.Každý je nervózny a podráždený,každý je unavený zo života.Nič špeciálne sa na kuchyni nedialo.Ráno samozrejme nuda.V piatok chcem ísť na púť do Vysokej nad Uhom a chcem voľno,lenže vidím,že majsterka má zlú náladu,tak si voľno od nej nepýtam..Pre istotu..Mám rád svoj život.Zrau k nej ide spolužiak,ktorý je asi nespokojný zo sebou.Vraví majsterke,že potrebuje v piatok voľno,že ide na kožné.No jasné,poznáme také bájky..A ona mu to voľno aj dá..Mňa asi porazí.No nič,musím niečo vymyslieť v piatok...Konečne je ráno 8:00 a prichádza aj druhá skupina na prax..Konečne ľudia,z ktorými sa dá aj pokecať.
Včera som zistil,že jedno dievča ma chce..Ja neviem,že prečo.Sám tomu nechápem.Sama vraví,že preto,aký som.Lenže aký som ?! Poznáme sa max. 2 týždne,nemože predsa ani len tušiť,aký som vnútri.Viem,veľa chalanov by sa potešilo,že može randiť s dievčaťom.Ale ja som asi iný.Beriem to možno až príliš vážne.Ale myslím si,že je to tak dobré.Jednoducho je pravda,že som mal teraz vzťah a ešte nie som pripravený na nový..No ale vysvetli to tej holke,čo po mne ide..Normálne som v rozpakoch a myslím na to v kuse..Že čo urobiť.Moja expriateľka (ktorá je veľmi dobrá kamoška) sa z toho tešila.Vravela,že mám jej dať šancu,aby som bol konečne šťastný.A keby sa to tak dalo..To nie je také jednoduché.Hehe...Kedysi som čítal Bravo a podobné psycho časáky :) a tam boli tie smutné zaláskované príbehy a trápne otázky ľudí v pubertálnom veku.Celkom dobre som sa na tom bavil a smial som sa  z nich,že si nevedia pomocť samy.Lenže teraz by som bol skutočne rád,keby poradil niekto mne...
Po praxy som utekal s kamošom do jedného obchodu,kúpiť si s ním šiltovku.Nakoniec si vybral čiernu Rocawear.Akože v pohode,mne sa páči...Ponáhľam sa domov,lebo JéGemu treba poslať nejaké fotky a on nevie ani zapnúť počítač.Rozmýšľam,že ho naučím pracovať s PC,aby som to mal aspoň o trochu voľnejšie.Poobede mám ísť k Rómom robiť animátora.Idem sa ešte osprchovať a utekám na osadu...
Hneď zo začiatku som zažil super privítanie.Asi taký 6 ročný cigánsky chlapec na bicykli fičí okolo mňa a nadáva mi ako pohan...Snažím sa to nevšímať a idem ďalej..Zrazu cítim,že ten zasran ma lul na chrbte.Mám chuť ho preraziť,ale udržím sa na uzde a predáchavam to.Zoznámil som sa z vedúcim tejto osady.Vyzerá byť sympatický.Dohadujeme potrebné veci a zároveň mi ukazuje,kde sa čo nachádza.No akože niektoré veci tu nemajú chybu.Rómske deti tu majú postavenú telocvičňu a halu za niekoľko melónikov.Ja si myslím,že je to škoda.A možno ani nie škoda,tá hala sa využije,len treba dávať pozor,aby sa nezničila.Idem na omšu,nech si trocha posedím...
Chcel som ísť miništrovať,ale chvála Bohu,že som nešiel.V osade v kostole som prvý krát.Kamaráde,keď som zbadal miništrantov,skoro som spadol na riť.Pred oltárom ich bolo zrazu 15 kusov (!!!) Veď oni sa nemohli ani všetci postaviť pred obetný stôl,koľko ich bolo.Ale tak vidím,že tie decká to asi musí baviť,takže si to nevšímam.Omša začína super,klasicky,ako aj u nás v kostole.Na boku vidím projektor..Hm...Žeby sa tu pozeral hokej Slovensko-Švédsko ? Ako začala hrať pesnička,premietal sa na plátno text k piesni.To je inak dobrý nápad pre tých,ktorý nepoznajú texty a chcú sa taktiež zapojiť do spevu.Kňaz sa správa milo..Na moj vkus až príliš,ale v pohode.Vidím,že robí všetko pre to,aby decká zaujal.Zrazu vyťahuje nejakú bábku šaša a začína divadielko.Akože kázeň o kňazovi,ktorý k sebe pustil človeka,ktorý vyzeral ako bezdomovec.Celkom milé,takú kázeň som ešte nezažil.Deťom sa to očividne páči.Vonku prší a ja rozmýšľam ako sa dostanem z osady bez toho,aby som bol suchý a čistý...
Je asi 19:00 a ja sa stretávam po ceste domov z kamošmi.Strašne leje tak len rýchlo kecáme a vravím im,že ja idem do podniku na hokej,nech idú so mnou.Palino,Mira a Dáša idú so mnou,Pipi a Miša idú domov.Moj spoluanimátor Kubo už utiekol do podniku,nebude predsa stáť na daždi a čakať,kým sa vykecám..Prichádzam do podniku a objednávam si pivo..Stav hokeja je 3:2 pre Švédov.Vidím,že každý má bojovú náladu...V podniku sedíme viac-menej naša trieda,respektíve jej časť.Pri mne tu je Jaro,spoluanimátor Kubo,Alena a jej frajer Kubko.Čakám tých mojích troch kamošov,čo som stretol,no nejako nechodia.Prezváňam Palinovi,čo sa deje a zisťujem,že sú na chodbe,len nechcú ísť do vnútra.Idem na chodbu nazlostený ako torpédo a vybavujem to.Dozvedám sa,že tam nechce Mira ísť kvoli Kubovi.Akože neviem,či jej odkusne z nosa alebo čo.Dáša ide domov,Palino ide tiež po svojom.Tak ostávam v podniku a pozerám hokej.Samozrejme sme prehrali,ale to neriešim.To je to najmenej,čo ma trápi.
Po hokeji sa mám zastaviť pri Paľovi.Tak idem.Pred jeho bytovkou je celkom v pohode tlupa.Okrem Palina a Mirky je tam aj Ľudo a Miša.Sadnem si k nim do auta a oddychujem.Každý sa ma pýta,že čo mi je,že vyzerám,ako keby ma niečo trápilo..Nejako nemám náladu sa baviť o mojích problémoch a o veciach,čo ma trápia,tak im vravím,že mi nič nie je.Ale to neva..Ja sa vykecám,len treba na to čas.Kecáme s Mirou a tá mi vraví,že ma naozaj ľúbi...Pre to,aký som..Neviem či sa tešiť,či plakať.Odchádzam domov a idem spať.Je 22:30 a zajtra ráno znovu vstávam na prax.
Ešte v posteli nad tým celým uvažuje,prečo je to tak...Prečo sú niekedy také situácie,kedy si neviem poradiť sám.Srdce mi vraví niečo iné,mozog tiež varví niečo iné.ČO mám podľa vás počúvnuť ? Mám dať šancu tomu dievčaťu,aj keď viem,že k nej cítim iba kamarátstvo a viem,že nie som pripravený na ďalší vzťah alebo jej otvorene povedať aká je situácia ? Prosím,ak možete,poraďte mi...